Téma č.5: Sebaodpustenie

CESTA EMPATIE rubrika o porozumení a emóciách

Deti, pamätáte sa? V minulom čísle sme sa rozprávali o odpustení. Hovorili sme o tom, ako odpúšťať druhým a ako môžu druhí odpúšťať nám.

Zostal nám však ešte jeden typ odpustenia, možno ten najdôležitejši – sebaodpus tenie.

Skôr ako sa k nemu dostaneme, možno by bolo dobré zopakovať si niektoré zakladné veci.

Skúste to a odpovedzte si na otázky:

• Prečo je odpustenie dôležité? Keď nevieme odpustiť, čo nám to do života prináša ?
• Komu neodpustenie najviac škodí a prečo ? A čo dobré nám do života odpustenie prináša ?

Je dôležité vedieť si odpovedať na uvedené otázky, pretože to isté platí pri sebaodpustení. Možno ste sa nikdy s odpustením sebe samému nestretli alebo nevenovali. Ale práve toto je to najdôležitejšie.

A prečo je dôležité odpustiť sebe samému?

Pretože len vtedy, ak sa naučíme odpustiť sebe, vieme odpustiť iným, dokážeme sa zbaviť pocitov viny a hnevu, poučiť sa a slobodne kráčať ďalej. Lebo neodpustenie nás drží v sieti neslobody.

A čo si máme vlastne odpúšťať?

Všetko, pri čom cítime pocit viny alebo iný negatívny pocit za naše kroky, čiže za všetko, čo sme podľa nás alebo iných urobili zle alebo sme urobiť mali a neurobili sme. Často si nevieme odpustiť, akí sme, hneváme sa na seba za svoju postavu, hneváme sa na seba, lebo sme iní, ako by nás chcelo vdi ieť okolie...

Schválne, skúste sa zamyslieť a pozrite sa, za čo nie ste na seba hrdí, za čo cítite pocit viny, čo si neviete odpustiť, čo neviete na sebe prijať, za čo sa na seba hneváte...

Máte? Bolo to ťažké? Zrejme áno, pretože vás to asi nikto doposiaľ neučil. Ale pravdepodobne ani vašich rodičov a asi ani pani učiteľky. Všetkých nás celé generácie v škole i doma viedli hlavne k tomu, aby sme naše mysle napĺňali novými vedomosťami, aby sme sa toho čo najviac naučili, prípadne aby sme vedeli, ako sa máme správať. Ale nikto veľmi nevenoval pozornosť tomu, ako sa máme, ako sa cítime, čo nám negatívne pocity, odpustenie, neodpustenie a podobné záležitosti do života prinášajú.

Pamätaj:

Prínos toho, čo sa práve učíte, sa neprejaví v tom, čo budete vedieť, ale ako sa budete cítiť, koľko radosti v živote budete mať, ako budete so sebou spokojní a aké vzťahy budete mať, keď toto všetko začnete vo svojom živote využívať. Preto skúste všetko, čo ste sa v každom čísle Lienky naučili, precvičovať a používať každý deň.

Čo nám môže brániť, aby sme si dokázali odpustiť?

1. Veľmi málo sa poznáme. Obraz o sebe si vytvárame na základe toho, čo o nás hovoria druhí. Keď o nás niekto povie niečo zlé, ihneď si to o sebe myslíme aj my. Seba vidíme očami druhých.

Poznať samých seba je veľmi dôležité. Na základe tohto poznania budeme vedieť konať podľa toho, čo je pre nás dôležité.

2. Je pre nás omnoho dôležitejšie, čo si o nás myslí okolie, ako to, čo si o sebe myslíme my. Preto považujeme ich názor za dôležitejší. Ale je to skutočne tak? Čo si myslíte?

3. Málokto si uvedomuje, že v danej chvíli konal najlepšie ako vedel. V tom momente nevedel inak, ale s odstupom času máme riešenia a pocit, že sme to alebo ono mali urobiť inak.

4. Nevieme prijať, akí sme. Nevieme sa mať radi so svojimi chybami, prehreškami, nedostatkami. Sme so sebou nespokojní. Skrátka chceme byť neustále iní, lepší, dokonalejší. Hovoríme si: „Mama, otec, brat, kamarát... by to určite spravil inak!“ Alebo: „Oni by to nikdy neurobili!“ A preto vo svojom okolí nachádzame svoje vzory. Mať nejaký životný vzor nie je nič zlé. Zlé je to vtedy, keď sme neustále so sebou nespokojní a všetko u druhých sa nám páči viac.

A na koho by si sa svojím správaním chcel/a podobať ty? Prečo? Čo ti chýba z jeho vlastností, čo obdivuješ na svojom vzore? Čo obdivuješ na sebe? Čím si výnimočný? Čo je na tebe pekné?

5. Myslíme si, že chyby robíme len my, odsudzujeme sa za ne a veríme, že za chyby musíme byť potrestaní. Vedzte, chyby robíme všetci. Dôležité je uvedomiť si ich, vziať si z nich ponaučenie a neopakovať ich. Nie je dôvod sa neustále za ne odsudzovať alebo trestať.

6. Naše úspechy sú nevýznamné, nevieme sa pozitívne oceniť, nemáme sa radi, máme pocit, že nás nikto nemá rád, proste máme pocit, že sa musíme zmeniť.

Cvičenie na sebaodpustenie

Zober si všetky svoje dnešné poznámky a postav sa pred zrkadlo.

1. Povedz svojmu obrazu v zrkadle všetko, čo sa ti na sebe páči.
2. Potom povedz svojmu obrazu v zrkadle: „Mám sa rád/a a odpúšťam si všetko zlé, čo som urobil/a, že som ublížil/a... (tu môžeš vymenovať všetko, za čo máš pocit, že si potrebuješ odpustiť). Zaslúžim si, aby som sa mal rád/a a zaslúžim si, aby ma všetci mali radi.“

Tak ako ti to išlo? Ľahko, alebo si to zatiaľ nedokázal?

Niekedy je naozaj veľmi ťažké pozrieť sa na seba do zrkadla, hovoriť o sebe pekne a odpustiť si. Je to však veľmi dôležité cvičenie. Precvičuj ho každý deň a uvidíš obrovské zmeny. Budeš sa cítiť lepšie, sebavedomejšie a budeš sa mať rád!

Okienko pre rodičov

1. Odpustenie a sebaodpustenie je fenomén, ktorému sa stále venuje veľmi málo pozornosti. Nepochybne si jej zaslúži viac, pretože skutočne precítené odpustenie lieči emócie, myseľ i naše telo.

2. Každý človek koná najlepšie, ako v danej chvíli dokáže! Neodpustenim trestáme seba alebo iných za to, že konali najlepšie ako v danej chvíli vedeli.

3. Skúste cvičenie so zrkadlom aj vy. Ak vám to nejde, neviete sa pred zrkadlom pochváliť, oceniť, odpustiť si a vedome sa trestáte sebaodmietaním, sebaneprijatím a neodpustením, svedčí to o neúcte a neláske k sebe, k životu. A to nepôsobí dobre na dieťa, ktoré automaticky preberá naše vzorce myslenia i cítenia.

4. Prvým krokom musí byť priznanie a prijatie všetkých negatívnych emócií. Práve tie z nás robia otroka neodpustenia.

5. Sebaodpúšťaním sa zbavujeme starej ťarchy. Ukončujeme ním vojnu, ktorú vedieme sami proti sebe, náš vnútorný boj s výčitkami, obavami a ľútosťou. Ako výsledok sebaodpustenia prichádza mier, šance na pozitívnu zmenu...

6. Vychovávame hlavne príkladom, preto prijmite odpúšťanie a sebaodpúšťanie ako súčasť svojho života a veďte k tomu i vaše deti. Ak sa úprimné odpúšťanie stane súčasťou vášho života, určite budete šťastnejší.