Téma č.3: Vďačnosť

Ďalšou témou, na ktorú sa v tomto čísle pozrieme, je vďačnosť. Niečo si už o nej mohol čítať aj v predošlých číslach v rubrike o skutočných hodnotách. Prečo teda práve vďačnosť je témou aj na našej Ceste empatie? Nuž preto, že vďačnosť je čarovnou bránou k spokojnému a radostnému životu. Je ako magnet. Čím viac sme vďační, tým viac dobrého nám do života prichádza.

Téma č.3: Vďačnosť
Otvoriť do nového okna s možnosťou vytlačiť.

Ale pokúsme sa najprv odpovedať na otázku, čo to vďačnosť vlastne je. Ak si povedal, že pocit vďaky, potešenia i uspokojenia, odpovedal si správne. Podčiarkujem dôležitosť slova pocit, pretože ju cítime prostredníctvom nášho tela v podobe radosti, prúdu energie, šťastia a pohody. Ide o pocit, ktorý prichádza z nášho srdiečka.

A ako sa dá vďačnosť vyjadriť?

Najčastejšie prejavujeme vďačnosť pomocou slova „ďakujem“. Ale úprimne, nie vždy toto slovo zahŕňa v sebe skutočnú vďačnosť. Od malička sme sa učili, že za všetko, čo dostávame máme poďakovať. Veľakrát ide o automatické poďakovanie bez prítomnosti zmieneného skutočného vnútorného pocitu vďačnosti. Ďakovanie je správne a dôležité. No aby sme skutočne pocítili a vyjadrili hlbokú vďačnosť, a aby sa stala magnetom, musí ju cítiť i naše telo.

To je zaujímavé. Ale ako sa dá tento pocit trénovať?

Môžeme to vyskúšať napríklad prostredníctvom ma lého po kusu:

1. Nájdi tri veci, za ktoré si vďačný a poďakuj za ne.
2. Nájdi tri veci, za ktoré si vďačný sebe a poďakuj sebe za ne.

Napríklad ako deti na obrázkoch.

Podarilo sa to aj tebe? Výborne. Ak si dokázal nájsť tri veci, za ktoré môžeš byť vďačný okoliu a sebe, zavri oči a zopakuj celé cvičenie znova. Tentoraz tak, že budeš pozorovať, ako sa skutočne cítiš, keď si zapojil aj vlastné telíčko. Zmenilo sa niečo? A aký pocit ti poďakovanie prinieslo? Radosť, vzrušenie,energiu?

Ak si nič necítil nevadí. Je to všetko vec tréningu.
Dokonca si možno povedal, že nemáš byť za čo vďačný. Je to však naozaj tak?


Akosi sme si všetci, deti i dospelí, zvykli zameriavať sa na všetko, čoho máme v živote nedostatok, čo nám chýba, čo sa nedarí, čo nedokážeme dosiahnuť... Určite mi dáš za pravdu, že nám to potom prináša skôr smútok, hnev, sme rozladení, závistliví, cítime sa bezmocní, neúspešní, malí a veľakrát tvrdíme, že sa máme zle, že život je ťažký a podobne. Vtedy hovoríme, že nemáme byť za čo vďační.

A vyzeráme potom asi takto...

A čo robiť vtedy, ak život vnímam tak, že sa mám naozaj zle a k šťastiu, spokojnosti a radosti mám veľmi ďaleko.

Nuž, polož si otázku, čo všetko máš? Pozri sa na seba a okolo seba? Začni od vecí, ktoré sa ti zdajú úplne samozrejmé. Začni u svojho telíčka. Uvedom si, že chodíš, vidíš, sedíš, hovoríš, počuješ... Bol si niekedy vďačný svojmu telíčku za všetko, čo pre teba vykonáva každú sekundu tvojho života? Pravdepodobne to berieš ako samozrejmosť. Ale nie je! Tí, ktorým niečo z toho chýba, by boli určite vďační, keby ich telíčku nič nechýbalo.

Poobzeraj sa doma okolo seba a odpovedz si na otázky: Mám kde bývať? Mám kde spať? Mám si čo obliecť? Mám čo jesť? Mám sa kde umyť? Mám sa s čím hrať?...

Tento zoznam by určite mohol byť ešte oveľa dlhší... Napadlo ti niekedy, že nie všetci majú takúto hojnosť? Uvedomil si si, koľko úsilia stojí rodičov, aby ti všetko toto zabezpečili? Poďakoval si sa im niekedy za všetko, čo máš? Pozri sa ďalej... Chodím do skôlky, školy, môžem sa učiť a vzdelávať, mám učebné pomôcky, počítač, tablet, učiteľov, ktorí sa mi venujú a starajú o moje vzdelávanie? Majú to všetky deti sveta?

Pravdepodobne si sa takto na to nikdy nepozeral. Takže určite mi dáš za pravdu, že máme byť za čo vďační.

Okienko pre rodičov

1. Orientáciou svojej pozornosti na nedostatok akéhokoľvek druhu prinášame pocit nespokojnosti, smútku, hnevu, bezradnosti, závisti a podobne.

2. Skutočný pocit vďačnosti, ktorý cítite vo svojom srdci, nedovoľuje, aby ste cítili v rovnakom momente zároveň aj hnev, nenávisť, strach a podobne. Preto si každodenným tréningom pocitu vďačnosti do života prinášate pozitívne emócie i pozitívny pristup k životu a pocit hojnosti.

3. Veľmi dôležité je vypestovať si aj vďačnosť k sebe samému. Prináša to pocit sebahodnoty, sebalásky a sebaúcty.

4. Ideálnym nástrojom je denník vďačnosti alebo trénovanie pred spaním, resp. ráno, skôr ako vstanete z postele.

5. Sila, ktorá vzniká pri skutočnom pocite vďačnosti je obrovská. Ak začnete byť vďační nielen za to, čo už máte, ale aj za všetko, čo je ešte len na ceste k vám, vďačnosť vám ako magnet veci, ľudí i okolnosti, po ktorých túžite, do vášho života začne prinášať.

6. Nezabúdajte, že vďačnosť nie je len slovo „ďakujem“ alebo slovné spojenie „som vďačná za...“, ale je to predovšetkým hlboko prežitý pocit.