Zastavenie

Milí priatelia,

záver roka väčšinu z nás vedie k hodnoteniu toho roku, ktorý sa práve končí. Tak teda aký bol ten rok 2016? Od mnohých ľudí, priateľov i klientov som veľakrát počula: „už aby sa skončil … ťažký rok!“ Zdá sa, že pre väčšinu ľudí bol povedzme náročný. Podľa numerológie to bol deviatkový rok, teda posledný rok deväťročného cyklu. Teda rok, kedy sa uzatvára cyklus, kedy sa uzatvárajú a čistia veci v našom živote. Podľa čínskeho horoskopu to bol zase rok ohnivej opice, ktorá vyhadzovala na povrch všetko, čo sme sa snažili doteraz nevidieť alebo si vytvárali ilúziu, že to tak má byť a je to v poriadku. Celý tento rok nás nútil prehodnocovať a uvoľňovať zo života to nepotrebné, čo splnilo svoj účel či zámer. Pripravoval nás na príchod nového … Dialo sa toho veľa, v našej spoločnosti, vo svete, ale i v životoch každého jedného z nás. Bolo toho veľa, bolo to náročné a v súvislosti s tým sa naše životy zmietali v rôznych emóciach a odnášala si to nielen naša psychika, ale ťažkým obdobím prechádzali i naše fyzické schránky, naše telá.

Môj rok bol v tomto zmysle skutočne mimoriadne náročný.

Bol to rok poznačený samými deviatkami. Ja ako deviatka som sa nachádzala v deviatom - záverečnom roku osobného cyklu a i rok 2016 bol v deviatkovej vibrácii. Trochu veľa deviatok na jednej kope, nemyslíte? A podľa toho aj môj rok vyzeral. Možno ste zaznamenali menej mojich aktivít, menej osobných stretnutí, menej osobných príhovorov. Tento rok si ma totiž vychutnal naplno:-). Nech sa moje kroky vybrali kamkoľvek, nútil ma vďaka fyzickej indispozícii môjho tela, nedostatku energie po celý rok spomaľovať a záverom roka ma vďaka úrazu vyradil zo života úplne. Spočiatku som sa bránila a prerážala fyzickú nepriazeň tak, ako som bola zvyknutá, ale postupne som začala vnímať čo sa deje a pozitívny význam spomalenia, či až zastavenia. Vonkajší svet bol tohto roku poznačený množstvom negatívnych resp. bolestivých okolností, ktoré mnohých ľudí stále viac hádzali do nepohody, strachu, beznádeje. Mne sa dial pravý opak. Čím viac sa toho dialo v mojom živote i naokolo, tým viac som sa vďaka spomaleniu obracala do svojho vnútra, a tým viac som preciťovala pokoj, vyrovnanosť, vieru a prijatie všetkého, čo sa v mojom živote i živote naokolo dialo. Toto stíšenie ma naviedlo na hlbšie porozumenie samej sebe, na intenzívne spojenie sa s mojím vnútorným hlasom, ktorý som v hektike posledných rokov nemala možnosť počuť. Narástlo sebaprijatie, sebaláska, empatia a uvedomenie si, ako málo času som posledné roky venovala sama sebe, svojmu telu, svojmu životu. Vždy bol na prvom mieste niekto iný. Uvedomila som si, že je čas na regeneráciu, na skutočné zastavenie, načerpanie síl, na prehodnotenie toho, čo chcem a čo už naplnilo svoj účel. Toto neustále pribrzďovanie mi bolo dané ako dar a možnosť prehodnotiť všetko, čo je v súlade so mnou a čo už nie. Naučila som sa oddychovať bez pocitu viny, tráviť veľa času osamote, v prírode a v hlbokej introspekcii a sebaspytovaní. Tento rok i keď bol veľa i o vonkajších zmenách v mojom živote, bol hlavne o vnútorných zmenách, vnútornom pohybe. Bol to čas mimoriadne náročný, bolestivý, moje emócie sa prejavovali v rôznej intenzite, nálady sa striedali, ale malo to obrovský význam.



A tak napriek na prvý pohľad obrovskej nepriazni, to bol pre mňa úžasný rok vnútorného prerodu, sebauvedomenia, sebalásky a obrovskej očisty od starých, možno aj rodových či celospoločneských mentálnych programov, kde sme my ako ľudia boli postavení na vedľajšiu koľaj a najdôležitejší bol vždy niekto iný. Bol to rok, kedy mi bolo dopriate stráviť čas sama so sebou, veľakrát osamote, bližšie sa spoznať, počúvať sa, vnímať sa cez pocity a bolesti môjho tela, ustáť svoje záujmy a potreby pred svojím okolím a uvedomiť si, že musím a chcem žiť svoj život v prvom rade v súlade so sebou a nie na prvom mieste s okolitým svetom. Prvýkrát som to prijala ako záväzok voči sebe, svojmu zdraviu, svojmu životu. Pretože len keď ja budem zdravá, šťastná, naplnená a radostná, až potom bude také aj moje okolie. Stotožnila som sa s myšlienkou, že toto je môj život a mám právo ho prežiť v súlade so svojimi predstavami a v prvom rade s láskou k samej sebe.



Možno aj váš život bol v roku 2016 skutočne ťažký a poznačený mnohými stratami či pádmi. Ale v každej ťažkej situácii je aj dar. Čo keby ste si dali na prahu nového roku aspoň na chvíľu priestor stíšiť sa a pozrieť sa na svoj rok 2016 inou optikou? Čo vám tieto ťažké chvíle dali, čo vám chceli povedať, kam vás chcel život posunúť? Možno prvá reakcia bude: „no čo už mi toto celé mohlo priniesť a dať?“. Keď sa však stíšite, strávite osamote chvíle, možno v prírode a ponoríte sa hlbšie do svojho vnútra, určite sa vám tento dar alebo jeden z darov ukáže.

Prajem vám veľa nových fyzických síl, o ktoré nás rok 2016 obral. Veľa porozumenia sebe a všetkému, čo sa okolo nás deje, ale hlavne veľa sebalásky, sebaúcty, sebanaplnenia a nech nás všetkých toto sprevádza v tom novom roku, ktorý je symbolizovaný novými začiatkami.

Na záver by som chcela poďakovať svojmu partnerovi, mojej rodine, priateľom i klientom za hlboké porozumenie a za to, že vďaka tomuto porozumeniu a ich láske sa mohlo v mojom živote udiať to, čo sa udialo!

S láskou a úctou
Jana



P.S. Počas chvíľ, ktoré mi boli dopriate, som čítala veľa kníh. Tu sú len tri, ktoré boli pre mňa v neľahkých chvíľach oporou a veľkou inšpiráciou. Tak možno nájdete aj vy v nich myšlienku, ktorá sa vás hlboko dotkne a možno vďaka nej niečo vo svojom živote posuniete ďalej …

Anita Moorjani: Umrieť nájsť samu seba
                         Čo ak toto je nebo?
Jeho Svätosť Dalajláma, arcibiskup Desmond Tutu a Douglas Abrams: Kniha RADOSTI