Vedci sa zaoberajú šťastím na svete

Šťastné a veselé! - zvykneme si priať počas Vianoc. Na Nový rok možno pridáme aj Veľa zdravia!, lebo zdravie a šťastie sú akosi v našich mysliach vzájomne dobre prepojené a možno ešte dodáme Veľa radosti a spokojnosti!. Prajeme si vonkajšie priaznivé udalosti a okolnosti a nepochybne aj vnútorne prežívané šťastie. A vedci prijali názor, že hrubé domáce šťastie je oveľa dôležitejšie ako hrubý domáci produkt. Pojem „hrubé domáce šťastie“ sa po prvýkrát objavil v článku britského novinára vo Financial Times v roku 1972.

V roku 2011 prijalo valné zhromaždenie najväčšej medzivládnej medzinárodnej organizácie na svete Organizácie spojených národov rezolúciu č. 65/309 s názvom „Šťastie ako holistický prístup k rozvoju“ a v roku 2012 OSN zorganizovalo míting na najvyššej svetovej úrovni pod názvom „Dobré bytie a šťastie: Definícia novej ekonomickej paradigmy“ a to na podporu celosvetového šírenia Bhutánskej filozofie hrubého národného šťastia. Podľa tejto filozofie je potrebné zabezpečovať rovnováhu medzi materiálnymi a duchovnými potrebami človeka. Nepripúšťa sa tam napríklad žiadna reklama znečisťujúca vnútorné ani vonkajšie prostredie človeka, pri zavádzaní nových informačných technológií sa meria, či tieto technológie prispejú k väčšiemu poznaniu a múdrosti, či urobia ľudí šťastnejšími alebo nešťastnejšími a nie je prípustné, aby sa nové technológie využívali iba na zvyšovanie ziskov.

Zašlo to dokonca až tak ďaleko, že ekonómovia, obchodníci a marketingoví psychológovia skúmajú iracionálne správanie spotrebiteľov, teda skutočné preferencie, ktoré spôsobujú, že zákazníci nejaký tovar alebo službu kúpia alebo nekúpia. Slepá snaha napĺňať výlučne materiálne túžby človeka stroskotáva. Štatistiky jednoznačne dokazujú, že materiálne bohatstvo nepodmieňuje pocit šťastia a makroekonómovia a makropsychológovia pripustili, že racionálne správanie nie je regulujúcim faktorom trhov a začali skúmať vplyv subjektívneho pocitu šťastia a dobrého bytia na jednotlivca ale aj celé spoločnosti.

Napriek tomu, že Organizácia spojených národov (OSN) má oproti svojim prvopočiatkom už dnes 196 členských štátov, Slovensko – v tom čase ešte ako súčasť Československa – patrilo medzi jej 26 zakladajúcich krajín, keď po skončení prvej svetovej vojny v roku 1919 podpísalo Versaillskú mierovú zmluvu, čím fakticky došlo k vzniku Spojených národov - predchodcu dnešnej OSN. Do pôsobnosti OSN patria také organizácie, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová banka (WB), Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Detský fond OSN (UNICEF), Medzinárodná organizácia práce (ILO), UNHCR (Medzinárodná organizácia pre utečencov) a ďalších približne 40 ďalších svetových agentúr vrátane pozorovateľských skupín a misií zastrešených práve OSN. Záväzky OSN, keďže naša krajina zastúpená vládou je jej členom, sa nás teda týkajú. Čo dobrého nám to prináša alebo môže priniesť?

V marci 2012 sa v nadväznosti na schôdzku lídrov sveta na najvyššej úrovni k téme zmeny ekonomicko-politickej paradigmy z HDP (hrubý domáci produkt) na HDŠ (hrubé domáce šťastie) OSN zaviedol Index Hrubého Národného šťastia ako ukazovateľ na meranie prosperity a úspechu politiky v konkrétnej krajine. OSN v tom istom roku vydala prvý dokument pod názvom World Happiness Report (Správa o svetovom šťastí) a ustanovila 20. marec za Svetový deň šťastia, kedy odporúča organizovať verejné aktivity, oslavy a vzdelávanie verejnosti na tému podpory šťastia jednotlivcov aj spoločnosti.

Index Hrubé národné šťastie (GHN) sa od hrubého domáceho produktu (GDP) odlišuje tým, že oceňuje spoločenské šťastie ako cieľ správy vecí verejných, zdôrazňovaním harmónie s prírodou a tradičnými hodnotami vyjadrenými v 9 oblastiach šťastia a 4 tzv. pilieroch GNH. Štyri piliere GNH sú 1) udržateľný a spravodlivý sociálno-ekonomický rozvoj; 2) ochrana životného prostredia; 3) zachovanie a podpora kultúry a 4) dobrá správa vecí verejných. Do deviatich oblastí šťastia patria psychická pohoda, zdravie, dobré využitie času, vzdelanie, kultúrna rozmanitosť a odolnosť, dobrá správa vecí verejných, životaschopnosť komunity, ekologická rozmanitosť a odolnosť a životná úroveň. Od ostatných – už skôr zavedených indexov, ako napríklad Hrubé národné dobré bytie (USA – merané od r. 2005), Index lepšieho života (OECD – merané od r. 2011), Index sociálneho progresu (Európska komisia – 2013) sa model Bhutánskeho Indexu hrubého národného šťastia dosť podstatne odlišuje tým, že je jediným, ktorý zahŕňa aj meranie vplyvu religiózneho správania na šťastie obyvateľstva.

Podľa dostupných zdrojov boli pri tvorbe všetkých doterajších správ OSN o svetovom šťastí respondenti z celého sveta, buď v priamom osobnom alebo telefonickom rozhovore trvajúcom približne 1 hodinu opytovaní na presne položené filtrované alebo nefiltrované otázky. Okrem tvorby vzorky respondentov tak, aby bola správne celosvetovo randomizovaná, a tým odrážala iba signifikantne významné publikovateľné výsledky vedcami z Gallupovho inštitútu, sa kládol dôraz aj na správny preklad otázok, teda aby boli významovo rovnaké a špeciálne na to trénovanými prieskumníkmi rovnako kladené, teda aby mali rovnaký význam a zmysel v každom jazyku respondenta tej ktorej danej krajiny.

Prieskumníci kládli respondentom také otázky ako napríklad či predchádzajúci deň pociťovali hnev a v spojení s čím; či predchádzajúci deň pociťovali depresiu alebo smútok; koľko krát za predchádzajúci deň museli čeliť stresu; koľkokrát sa predchádzajúci deň smiali; koľko majú priateľov, ktorým môžu zavolať v prípade, že potrebujú pomoc; s koľkými priateľmi sa denne stretávajú; či sa im darí tvoriť a udržiavať reálne sociálne kontakty a ako sú spokojní so svojím životom na škále od 0-10; či veria, že v ich krajine sa musí ťažko pracovať; či veria, že deti v ich krajine majú rovnaké príležitosti vzdelávať sa a rásť; či veria vo vyššie dobro; či vnímajú korupciu vo vláde; alebo vnímajú korupciu vo svojej krajine skôr v obchodovaní; či svoj aktuálny životný štandard považujú za lepší alebo horší ako predchádzajúci rok; keby mohli, či by sa natrvalo presťahovali do inej krajiny, alebo skôr uprednostňujú život v krajine v ktorej žijú; či plánujú sa v najbližších 12 mesiacoch presťahovať sa do inej krajiny; či z príjmov, ktoré majú, môžu vyžiť ľahko, ťažko alebo veľmi ťažko; či majú vo svojej krajine slobodu výberu v tom, v čom sa chcú realizovať; či sa predchádzajúci deň naučili niečo, čo považujú za zaujímavé; či sú spokojní so svojím životným štandardom pokiaľ ide obývanie; či predchádzajúci deň pociťovali fyzickú bolesť alebo nejaké iné fyzické obmedzenie, atď. Niektoré možnosti odpovedí boli binárne s možnosťou odpovede: áno-0, nie-1. Iné boli škálované na stupnici od 0-10 určite nesúhlasím/určite súhlasím. Pre správne matematické spracovanie tzv. extrémnych odpovedí, ktoré by mohli skresliť celkový výsledok boli odpovede ešte ďalej spracúvané podľa toho, či odpovedala osoba, ktorá je nezamestnaná/zamestnaná, vydatá-ženatý/rozvedená, atď. aby sa zabezpečilo rovnomerné rozloženie takýchto respondentov v rámci vzorky tak, aby kopírovalo reálne rozloženie v celosvetovej populácii a populácii príslušnej krajiny. (7) Koľko respondentov a v akom zložení bolo opytovaných zo Slovenska sa mi ale bohužiaľ z verejne dostupných zdrojov nepodarilo zistiť.

Od roku 2012, kedy vyšla prvá štúdia Organizácie spojených národov zaoberajúca sa meraním a porovnávaním šťastia obyvateľstva sveta, ich OSN vydala spolu 6. Posledná vyšla začiatkom roka 2018 a aj keď táto bola zameraná hlavne na zisťovanie rozdielov vo vnímaní a pociťovaní šťastia domácimi obyvateľmi danej krajiny v porovnaní s imigrantmi, priniesla cenné poznatky o aktuálnom vnímaní šťastia v jednotlivých krajinách v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.

Ako vyzerá mapa krajín sveta, ako bola spracovaná spoločnosťou Wikipedia, free encyklopedia na základe uvedenej štúdie z roku 2018, možno vidieť na Obrázku 1. Z prieskumu jednoznačne vyplýva, že za pocit šťastia sú zodpovedné nielen vnútorné (životný štýl), ale aj vonkajšie činitele (politické, ekonomické, právne, sociálne atď.) prostredie. Pričom zmena vonkajšieho – politického a iného prostredia je veľmi závislá od spôsobu zmýšľania, cítenia a konania lídrov jednorlivých organizácií, regiónov, národov, krajín a štátov.

Medzi najšťastnejšie krajiny zo 156 krajín sveta, v ktorých sa zisťovanie uskutočnilo, v roku 2018 patrili Fínsko, Nórsko, Island a Švajčiarsko. Všetky krajiny, ktoré sa umiestnili na vrchu rebríčka, získali vysoké hodnotenia vo všetkých 6 zisťovaných oblastiach života vypovedajúcich o prežívanom šťastí obyvateľstva: príjmy, očakávanie zdravého života, možnosti sociálnej podpory, sloboda, dôvera a veľkorysosť. Zároveň ide o krajiny, ktoré sa už dlhodobejšie udržiavajú v prvej TOP 10 rebríčka – prakticky od začiatku zisťovania. Najväčším skokanom v rebríčku 156 hodnotených krajín bolo podľa autorov reportu Togo, ktoré sa posunulo o 17 priečok dopredu oproti hodnoteniam v predchádzajúcich rokoch. Naopak najväčší pokles zaznamenala Venezuela, ktorá poklesla o takmer 3 priečky.

Pokiaľ ide o Slovensko, podľa reportu zo začiatku roka 2018 sa nachádzame na 39. priečke, čo je napríklad v porovnaní s Českou republikou (21. priečka) o 18 priečok nižšie (Obrázok ), je to však o 6 priečok vyššie ako sme boli v roku 2012 (45. priečka). Česká republika v tom istom čase (rok 2012) bola na 27. mieste.




Čo považujeme za najcennejšie na celom tomto hnutí a snahe o vedecké spracovanie šťastia ako určujúceho faktora prosperity národov a spoločnosti je fakt, že mocní tohto sveta pripustili, že pozitívne emócie a každodenne praktizovaná spiritualita prežívaná ako jednota s prírodou, tradíciami, ostatnými a okolím a vedomie zodpovednosti globálnych dopadov individuálnych činov a preto zodpovednosť za vlastné konanie praktizované nielen voči sebe ale aj voči svojmu okoliu, sú nielen regulujúcim faktorom správania jednotlivca a skupín obyvateľstva, ale aj faktorom podmieňujúcim zdravie jednotlivcov, ale aj celých spoločností. Vplyv a dopady opatrení, politík, koncepcií, legislatív, programov a projektov na šťastie obyvateľov by sa preto mali podľa najvyšších reprezentantov tohto sveta stať podstatnou súčasťou ich tvorby ako aj implementácie do praxe. Samozrejme pri súčasnom rešpektovaní práva na šťastie všetkých v okolí danej krajiny, vrátane prírody a tradícií, lebo iba tak môže byť všetko vzájomne harmonické a vyvážené a teda aj dlhodobo udržateľné.

Výskumníci definujú šťastie ako akúsi kombináciu životnej spokojnosti a vytvárania viac pozitívnych než negatívnych emócií. Martin Seligman, jeden z vedúcich výskumníkov pozitívnej psychológie a autor publikácie Authentic Happiness, opisuje šťastie ako kombináciu troch častí: potešenia, zaujatia, a úmyslu. Potešenie je vlastne „dobrý pocit“ zo života. Pod zapojením (angažovanosťou) si predstavuje žiť „dobrý život“ – pracovný, rodinný, mať priateľov a koníčky. Úmysel odkazuje na použitie našich silných stránok, aby sme vedome prispeli k zvýšeniu nášho šťastia. Seligman hovorí, že všetky tri časti sú dôležité, ale že práve zapojenie a úmysel je to, čo vytvára šťastný život. Odborníci tiež rozlišujú medzi chvíľkovými pocitmi šťastia vytvorenými momentálnymi pozitívnymi emóciami a tým, ako celkovo popisujeme naše životy a popisujú ich ako rozdiel medzi „zažívaním“ a „pamätaním si“.

Dobrou správou je, že byť šťastný sa tiež dá naučiť. Zostáva už len dodať, že vzhľadom na výsledok zisťovania FDA (Americkej organizácie na kontrolu potravín a liekov), že 85 % všetkých ochorení má emočný základ by sa malo odporúčať s učením začať čo najskôr. Takže ako prejsť od slov k činom a ako si nielen priať, ale aj skutočne naplniť život šťastím? To čo môžeme začať meniť hneď, je náš vlastný osobný pocit šťastia.

Tak napríklad psychológovia Katedry pozitívnej psychológie Hardvarskej univerzity radia: 1. Každý deň si uvedomujte všetko, čo Vás robí šťastnými a budťe za to vďační, 2. Do procesu prežívania šťastia zapojte čo najviac zmyslov, šťastie je proces, nie cieľ, 3. Budujte si rituály šťastia (denníky, denné prechádzky, modlitby, meditácie šťastia), 4. Predstavte si sami seba ako staršieho a dajte svojmu „mladšiemu ja“ rady ako šťastnejšie žiť, 5. Usporiadajte si čas tak, aby ste mali čas robiť veci, ktoré Vás robia šťastnými, 6. Pamätajte, že Vaše šťastie je dosť závislé aj od toho, v akom stave sa nachádza Vaše telo (úroveň zdravia, dostatok spánku, strava, pohyb), majte radi svoje telo a starajte sa oň, 7. Akceptujte vlastné emócie – je treba vedieť prijímať svoje negatívne aj pozitívne emócie, 8. Pri výskyte negatívnych emócií ich „nepotláčajte silou“, jednoducho zamerajte pozornosť inde, 9. Pracujte so svojím šťastím ako s minimálne rovnako hodnotnou hodnotou ako sú peniaze, „nebojte sa položiť si otázku Kde je moje šťastie? Za čo som ho vymenil/vymenila?“ – odpoveď je kľúčom k vlastnému sebarozvoju a životnej skúsenosti.




Tak nám v tom všetkým prajem veľa šťastia a všetko len to najlepšie!

Autorka: PhDr. Kvetoslava Kotrbová, PhD., MPH – Pedagogická fakulta Univerzity Komenského
Uverejnené v časopise Slovenskej lekárskej komory Medikom č. 4/2018 ročník VIII., december 2018, ISSN 1338-340X, s. 14-16.