Sila prítomného okamžiku

Nestáva sa mi často, aby som mohla v priebehu dňa len tak pozorovať ľudí, ako sa prechádzajú mestom, vnímať ich tváre, vnímať atmosféru slnkom zaliateho mesta a zároveň sa nenápadne posúvať do svojho vnútra,do svojich pocitov. Táto nevšedná možnosť sa mi naskytla pri nedávnej návšteve Košíc, kde som bola vďaka príprave Intenzívneho večera s Brandon, ktorý sa uskutoční už v októbri. V rámci obednej prestávky medzi jednotlivými pracovnými stretnutiami som sa prechádzala po prekrásnom námestí , sadla na kávu a kochala som sa atmosférou nádherného slnečného dňa. Pri pohľade na ľudí a vnímaní atmosféry malebného námestia som si začala uvedomovať veľmi hlboký pocit, ktorý sa predral na povrch. Z ničoho nič ma zaliala obrovská radosť a hlavne obrovská vďačnosť. Začala som ju skúmať a zistila som, že je to pocit, ktorý som takto intenzívne už dávno necítila. Vďačnosť za to, že som v Košiciach, za krásny slnečný deň, za všetky súkromné I pracovné stretnutia, za chvíľu voľna, za prednášku, ktorú som deň pred tým mala, za milé slová od ľudí, ktorých som stretla, skrátka za veci, ktoré sa zdajú na prvý pohľad bežné. Ten pocit prehlbujúcim sa uvedomovaním bol tak intenzívny, že prešiel až do blaženosti. Uvedomila som si, ako málo stačí a radosť a vďačnosť je tu. Stačilo len na chvíľu sa zastaviť a nastaviť sa na prítomný okamžik. Nebyť v minulosti a neriešiť budúcnosť. Len byť, len vnímať prítomný okamžik. Uvedomovala som si, že čím viac som bola vďačná za každú drobnosť, tým bol pocit intenzívnejší

Vďačnosť je magnet., ale zároveň aj voľba. Vďačnosť prichádza v momente, keď celkom vedome obrátime svoju pozornosť na prítomný okamžik a skutočne sa otvoríme prežitiu toho, čo je tu.

Uvedomovanie si všetkého a vďačnosť za všetko, čo mi život priniesol bolo kedysi moje každodenné cvičenie, ktoré mi v ťažkých chvíľach naozaj pomáhalo dostať sa do pozitívneho pohľadu na svet. Je toho tak veľa, za čo môžeme byť vďační. Len akosi nás každodenný život vedie k tomu, že všetko je bežné, samozrejmé. Veľakrát si mnohé veci uvedomujeme a vnímame ich cenu, až keď o ne prídeme. Krátke pozastavenie, sprítomnenie a plné uvedomenie si toho, čo mi v danom okamžiku život priniesol, mi prinieslo neskutočný zážitok, radosť, úsmev na tvári, ktorý sa šíril a vnímala som, že je doslova chytľavý. Ako málo niekedy stačí ku šťastiu. Len byť, pozorovať, uvedomovať si a ďakovať. Možno sa vám to zdá banálne, ale skúste sa len tak zastaviť, pozorovať a ďakovať životu za všetko, čo vám daný okamžik prináša. Vďačnosť plodí hojnosť. Čím viac sme vďační, tým viac si uvedomujeme všetko bohatsvo nášho života. Aj ja som v tom momente cítila, že život ma obdaril obrovským bohatstvom a ďakovala za to, že mi to takýmto nevšedným zážitkom dal plne najavo.