Mýtus o Zlyhaní a dar Zachovania. Čo zachovať a čo zmeniť ?
Jeden z najväčších strachov, ktorý ľudstvo prenasleduje – je strach zo zlyhania. Tento strach má hlboké biologické korene, pretože je priamo zabudovaný do našej DNA. Naši dávni predkovia mali rovnaké strachy, ako máme dnes my, len sa líšil ich prejav.
Náš osobný strach zo zlyhania vychádza z kolektívneho strachu, že neprežijeme ako druh. Naši predkovia prišli rýchlo na to, že majú väčšiu pravdepodobnosť prežitia, keď zostanú pohromade a budú spolupracovať v skupinách.
Kmeň zložený z jednotlivcov či rodín s rôznymi schopnosťami, vedomosťami a zodpovednosťou, mali mnohonásobne vyššiu šancu na prežite. Pokiaľ v prehistorických dobách zostal jednotlivec sám alebo bol skupinou vylúčený, rovnalo sa to takmer istému rozsudku smrti.
V centre tohto genetického reflexu, ktorý nás núti zostávať v skupine, sa skrýva ďalší príbuzný strach – totiž že neodovzdáme náš genetický materiál, teda že rodina či kmeň vymrie.
U ženy sa tento strach prejavuje ako obava, že si nedokáže nájsť vhodného partnera alebo nebude schopná porodiť dieťa, u muža ako obava z neplodnosti. Skúsme preniesť tento pradávny strach do jazyka súčasného sveta. Je zjavné, že tento genetický strach je príčinou udržovania mnohých kmeňových línií a tradícií.
Oddanosť je sila príťažlivosti, ktorá nám prináša všetky veci
Avšak v západnom svete a v rozvojových zemiach dnes vidíme pravý opak; už nemáme také silné kmeňové rodinné väzby. Mladí ľudia sa osamostatňujú a hľadajú príležitosti mimo rodinu, čo vedie k rozpadu starých rodinných štruktúr a k strate podpory, ktorú poskytovali jednotlivci.
Dôvodom tohto trendu je, že moderný svet sa točí okolo peňazí.
Náš kolektívny strach o prežite sa takmer celkom preniesol na množstvo peňazí, ktoré máme. Strach zo zlyhania, čoby pocit vo vnútri fyzického tela, je totiž úzko spojený s peniazmi.
Vytvorili sme svet, v ktorom medzi sebou súťažia oddelené skupiny, aby si zaistili prežite svojej genetickej línie. Možno to tak nevypadá, ale koreň tohoto strachu je stále rovnaký, ako v raných vývojových fázach ľudstva.
Prianie mať väčší dom a rýchlejšie auto vyviera z obrovského kolektívneho poľa strachu a súťaživosti, ktorá zasa vychádza z omnoho staršieho strachu. Takže čím väčšie je naše bankové konto, tím menšia je pravdepodobnosť, že neuspejeme – tak uvažuje naša myseľ na tieňovej frekvencii. Takto sa peniaze stali v modernom svete symbolom úspechu.
Je iba jedna vec, ktorá znemožní uskutočnenie sna: strach pred neúspechom. — Paulo Coelho
Je tu však jedno veľké ALE. Všetky tieto hry okolo peňazí sú len ilúzia a klam – ničím viac než symbolickým preludom vytvoreným strachom. Ich existencia a význam, ktorý im prikladáme, je potravou toho istého pradávneho genetického strachu, ktorý neustále číha v zákulisí nášho života, keby sme aj zarobili či zdedili milióny.
Peniaze stále zostávajú hlavným problémom mnohých ľudí. Prečo? Pretože strach vždy potrebuje niečo, čím by sa živil. I keby sme peniaze z našej civilizácie úplne odstránili, strach by si našiel iný prostriedok, za ktorý by sa schoval. To, s čím sa musíme vysporiadať, nie sú v skutočnosti peniaze, ale strach!
Skutočný úspech znamená prestať sa nechať ovládať konceptom úspechu a neúspechu. Dokiaľ nepozdvihneme vedomie ľudstva ako celku, zastaneme chamtivými tvormi, sústredenými len na svoj genofond a svoje kmeňové skupinky a partičky.
Ako zistili naši dávni predkovia, urobiť chybu znamená jediné - izoláciu. Vo chvíli, keď sa odrežeme od podpornej siete svojho kmeňa, strácame kontakt s žijúcim reťazcom, ktorý nás vyživuje a podporuje.
V dnešnej dobe sme sa stali takými majstrami prežitia, takže pokiaľ máme dosť peňazí , darí sa nám celkom dobe aj v izolácii, bez toho, aby sme sa s niekým vôbec museli stretnúť.
My ľudia teraz žijeme izolovaní od Zeme a všetkého živého. Stále premýšľame v kontexte prežitia našej malej rodiny či v najlepšom prípade našej kultúry, ale zatiaľ sme svoje skupinové vedomie nezvýšili natoľko, aby sme premýšľali v kontexte nášho živočíšneho druhu.
Aj tak existuje niekoľko málo jedincov, ktorí sú schopní myslieť dopredu, a v súčasnej dobe ich stále pribúda. Mýtus o zlyhaní sme však zatiaľ ešte netransformovali.
Aj keď máme strach, je to práve naša myseľ, ktorá naň reaguje a živí sa ním. Pokiaľ nie sme pánmi svojej mysle a nie sme si vedomí jej moci, potom bude riadiť náš život, čo znamená, že náš život bude riadiť strach.
Pozdvihnúť vedomie mysle znamená uniknúť zovretiu strachu. Neznamená to však, že už nebudeme nikdy tieto prapôvodné strachy cítiť; na úrovni daru pravdepodobne áno, pretože sme ešte stále súčasťou nášho planetárneho vedomia - ale už naň nemusíme reagovať.
Práve to je kľúčom. Tieto strachy v skutočnosti nie sú bezúčelné – slúžia k prežitiu ľudstva a jeho vývoju. Problémom je naša myseľ.
Podnikajme s radosťou a zažijeme radosť z objavovania
Zlyhanie je len dôsledkom nášho oddelenia od celku. Až pozdvihneme svoju frekvenciu nad koncept o zlyhaní a úspechu, spomenieme si, že život sa odvíja v obrovskom vesmírnom vzorci. Akonáhle sa tomuto vzorcu slobodne odovzdáme, vždy v ňom nájdeme prirodzenú podporu.
Tí vyspelejší z ľudí sa presvedčili, že tento zákon sa odrazil aj na fungovaní ich osobných financií. Keď pozdvihneme svoje vedomie nad prah strachu, peniaze sa objavia vždy, keď ich budeme potrebovať. Peniaze nás v skutočnosti nádherným spôsobom učia, ako sa zbaviť strachu, a v mnohom ohľade sa tak stali novými duchovnými učiteľmi na Zemi. A pokiaľ tu peniaze existujú , mali by sme ich naplno využiť ako symbol našej schopnosti odovzdať sa vyšším formám vedomia.
Zakaždým keď sa pristihneme, ako si robíme starosti kvôli peniazom , mali by sme sa usmiať, nadýchnuť, poďakovať svojim predkom a uvoľniť sa. Až budeme peniaze skutočne potrebovať, určite prídu.
Umenie investovať je spojené so schopnosťou uviesť pri rozhodovaní do rovnováhy zdržanlivosť (čo zachovať nažive) a riskovanie (čo je potreba zmeniť). Pokiaľ si chceme v živote uchovať úspech, musíme sa držať svojich neochvejných zásad a pritom mať potrebu neustáleho vylepšovania, obnovy a rozširovania investícií.
Ti, ktorí tu boli pred nami, pripravili pôdu pre nás, ktorí tu žijeme teraz. A po nás prídu ďalší. Čo po nás zdedia? Čo im pripravíme my?
Všetko, čo línia našich predkov zakúsila sa odráža aj v nás. Môžeme sa z našej spoločnej histórie poučiť?
Vieme sa vlastne do minulosti a do uplynulých skúseností podívať? Pokiaľ áno, je niečo, čo by sme mohli z minulosti vyťažiť?
Na čom môžeme stavať a čo je potreba zmeniť? Čo už nemusíme opakovať?
Dokážeme dovoliť starému a nepotrebnému prirodzene odumrieť, dokážeme sa vzdať , odpútať, oprostiť.
Vieme využiť silné korene našich predkov a na pevný kmeň „zaštepiť“ nové vetvičky.
Vieme žiť v súlade s prírodnými cyklami, ktoré presne vedia, čo končí a čo začína. Vieme svoje dary využiť predovšetkým k zachovaniu života.
Preto zachovajme úctu k ľudstvu, k predošlým skúsenostiam, ku svojim koreňom a ku svojím predkom.
To všetko sú témy k zamysleniu.
AnKa
Zdroj: trendprezeny.sk
Spracované podľa Richard Rudd - Gene Keys
Náš osobný strach zo zlyhania vychádza z kolektívneho strachu, že neprežijeme ako druh. Naši predkovia prišli rýchlo na to, že majú väčšiu pravdepodobnosť prežitia, keď zostanú pohromade a budú spolupracovať v skupinách.
Kmeň zložený z jednotlivcov či rodín s rôznymi schopnosťami, vedomosťami a zodpovednosťou, mali mnohonásobne vyššiu šancu na prežite. Pokiaľ v prehistorických dobách zostal jednotlivec sám alebo bol skupinou vylúčený, rovnalo sa to takmer istému rozsudku smrti.
V centre tohto genetického reflexu, ktorý nás núti zostávať v skupine, sa skrýva ďalší príbuzný strach – totiž že neodovzdáme náš genetický materiál, teda že rodina či kmeň vymrie.
U ženy sa tento strach prejavuje ako obava, že si nedokáže nájsť vhodného partnera alebo nebude schopná porodiť dieťa, u muža ako obava z neplodnosti. Skúsme preniesť tento pradávny strach do jazyka súčasného sveta. Je zjavné, že tento genetický strach je príčinou udržovania mnohých kmeňových línií a tradícií.
Oddanosť je sila príťažlivosti, ktorá nám prináša všetky veci
Avšak v západnom svete a v rozvojových zemiach dnes vidíme pravý opak; už nemáme také silné kmeňové rodinné väzby. Mladí ľudia sa osamostatňujú a hľadajú príležitosti mimo rodinu, čo vedie k rozpadu starých rodinných štruktúr a k strate podpory, ktorú poskytovali jednotlivci.
Dôvodom tohto trendu je, že moderný svet sa točí okolo peňazí.
Náš kolektívny strach o prežite sa takmer celkom preniesol na množstvo peňazí, ktoré máme. Strach zo zlyhania, čoby pocit vo vnútri fyzického tela, je totiž úzko spojený s peniazmi.
Vytvorili sme svet, v ktorom medzi sebou súťažia oddelené skupiny, aby si zaistili prežite svojej genetickej línie. Možno to tak nevypadá, ale koreň tohoto strachu je stále rovnaký, ako v raných vývojových fázach ľudstva.
Prianie mať väčší dom a rýchlejšie auto vyviera z obrovského kolektívneho poľa strachu a súťaživosti, ktorá zasa vychádza z omnoho staršieho strachu. Takže čím väčšie je naše bankové konto, tím menšia je pravdepodobnosť, že neuspejeme – tak uvažuje naša myseľ na tieňovej frekvencii. Takto sa peniaze stali v modernom svete symbolom úspechu.
Je iba jedna vec, ktorá znemožní uskutočnenie sna: strach pred neúspechom. — Paulo Coelho
Je tu však jedno veľké ALE. Všetky tieto hry okolo peňazí sú len ilúzia a klam – ničím viac než symbolickým preludom vytvoreným strachom. Ich existencia a význam, ktorý im prikladáme, je potravou toho istého pradávneho genetického strachu, ktorý neustále číha v zákulisí nášho života, keby sme aj zarobili či zdedili milióny.
Peniaze stále zostávajú hlavným problémom mnohých ľudí. Prečo? Pretože strach vždy potrebuje niečo, čím by sa živil. I keby sme peniaze z našej civilizácie úplne odstránili, strach by si našiel iný prostriedok, za ktorý by sa schoval. To, s čím sa musíme vysporiadať, nie sú v skutočnosti peniaze, ale strach!
Skutočný úspech znamená prestať sa nechať ovládať konceptom úspechu a neúspechu. Dokiaľ nepozdvihneme vedomie ľudstva ako celku, zastaneme chamtivými tvormi, sústredenými len na svoj genofond a svoje kmeňové skupinky a partičky.
Ako zistili naši dávni predkovia, urobiť chybu znamená jediné - izoláciu. Vo chvíli, keď sa odrežeme od podpornej siete svojho kmeňa, strácame kontakt s žijúcim reťazcom, ktorý nás vyživuje a podporuje.
V dnešnej dobe sme sa stali takými majstrami prežitia, takže pokiaľ máme dosť peňazí , darí sa nám celkom dobe aj v izolácii, bez toho, aby sme sa s niekým vôbec museli stretnúť.
My ľudia teraz žijeme izolovaní od Zeme a všetkého živého. Stále premýšľame v kontexte prežitia našej malej rodiny či v najlepšom prípade našej kultúry, ale zatiaľ sme svoje skupinové vedomie nezvýšili natoľko, aby sme premýšľali v kontexte nášho živočíšneho druhu.
Aj tak existuje niekoľko málo jedincov, ktorí sú schopní myslieť dopredu, a v súčasnej dobe ich stále pribúda. Mýtus o zlyhaní sme však zatiaľ ešte netransformovali.
Aj keď máme strach, je to práve naša myseľ, ktorá naň reaguje a živí sa ním. Pokiaľ nie sme pánmi svojej mysle a nie sme si vedomí jej moci, potom bude riadiť náš život, čo znamená, že náš život bude riadiť strach.
Pozdvihnúť vedomie mysle znamená uniknúť zovretiu strachu. Neznamená to však, že už nebudeme nikdy tieto prapôvodné strachy cítiť; na úrovni daru pravdepodobne áno, pretože sme ešte stále súčasťou nášho planetárneho vedomia - ale už naň nemusíme reagovať.
Práve to je kľúčom. Tieto strachy v skutočnosti nie sú bezúčelné – slúžia k prežitiu ľudstva a jeho vývoju. Problémom je naša myseľ.
Podnikajme s radosťou a zažijeme radosť z objavovania
Zlyhanie je len dôsledkom nášho oddelenia od celku. Až pozdvihneme svoju frekvenciu nad koncept o zlyhaní a úspechu, spomenieme si, že život sa odvíja v obrovskom vesmírnom vzorci. Akonáhle sa tomuto vzorcu slobodne odovzdáme, vždy v ňom nájdeme prirodzenú podporu.
Tí vyspelejší z ľudí sa presvedčili, že tento zákon sa odrazil aj na fungovaní ich osobných financií. Keď pozdvihneme svoje vedomie nad prah strachu, peniaze sa objavia vždy, keď ich budeme potrebovať. Peniaze nás v skutočnosti nádherným spôsobom učia, ako sa zbaviť strachu, a v mnohom ohľade sa tak stali novými duchovnými učiteľmi na Zemi. A pokiaľ tu peniaze existujú , mali by sme ich naplno využiť ako symbol našej schopnosti odovzdať sa vyšším formám vedomia.
Zakaždým keď sa pristihneme, ako si robíme starosti kvôli peniazom , mali by sme sa usmiať, nadýchnuť, poďakovať svojim predkom a uvoľniť sa. Až budeme peniaze skutočne potrebovať, určite prídu.
Umenie investovať je spojené so schopnosťou uviesť pri rozhodovaní do rovnováhy zdržanlivosť (čo zachovať nažive) a riskovanie (čo je potreba zmeniť). Pokiaľ si chceme v živote uchovať úspech, musíme sa držať svojich neochvejných zásad a pritom mať potrebu neustáleho vylepšovania, obnovy a rozširovania investícií.
Záver
Poučenie plynúce z tohto textu sa týka prekonania strachu zo zlyhania. Pokiaľ dokážeme dobre zhodnotiť minulosť, vieme sa zbaviť všetkého, čo už neslúži životu a investovať do novej stavby na pevných základoch.Ti, ktorí tu boli pred nami, pripravili pôdu pre nás, ktorí tu žijeme teraz. A po nás prídu ďalší. Čo po nás zdedia? Čo im pripravíme my?
Všetko, čo línia našich predkov zakúsila sa odráža aj v nás. Môžeme sa z našej spoločnej histórie poučiť?
Vieme sa vlastne do minulosti a do uplynulých skúseností podívať? Pokiaľ áno, je niečo, čo by sme mohli z minulosti vyťažiť?
Na čom môžeme stavať a čo je potreba zmeniť? Čo už nemusíme opakovať?
Dokážeme dovoliť starému a nepotrebnému prirodzene odumrieť, dokážeme sa vzdať , odpútať, oprostiť.
Vieme využiť silné korene našich predkov a na pevný kmeň „zaštepiť“ nové vetvičky.
Vieme žiť v súlade s prírodnými cyklami, ktoré presne vedia, čo končí a čo začína. Vieme svoje dary využiť predovšetkým k zachovaniu života.
Preto zachovajme úctu k ľudstvu, k predošlým skúsenostiam, ku svojim koreňom a ku svojím predkom.
To všetko sú témy k zamysleniu.
AnKa
Zdroj: trendprezeny.sk
Spracované podľa Richard Rudd - Gene Keys