Mozog nerozlišuje medzi fyzickou a psychickou skúsenosťou

Dôležitý objav Dr. Joea Dispenza sa zakladá na fakte, že mozog nerozlišuje medzi fyzickou a psychickou skúsenosťou. Zjednodušene povedané, mozgové bunky vôbec nerozlišujú fyzické (materiálne) od imaginárneho, čiže od myšlienok.

Výskum doktora Dispenza v oblasti vedomia a neurofyziológie začal z tragickej udalosti. Potom ako Dispenza zrazilo auto, lekári mu odporučili spevniť poškodené stavce pomocou implantátu, čo mohlo následne viesť k celoživotným bolestiam. Iba týmto spôsobom by bol podľa lekárov schopný znovu chodiť. Joe Dispenza sa ale rozhodol získať zdravie pomocou sile mysle. Iba 9 mesiacov terapie a mohol znova chodiť. To bol impulz pre štúdium a výskum možností vedomia.

Prvým krokom v tomto smere bola komunikácia s ľuďmi, ktorí prežili skúsenosť spontánnej remisie (uzdravenie bez lekárskeho zásahu). Ide o spontánne a z hľadiska medicíny nemožné uzdravenie z vážnej choroby bez zásahu tradičnej medicíny. Prieskum Dispenza ukázal, že všetci ľudia, ktorí prešli podobnou skúsenosťou, boli presvedčený o tom, že myseľ je primárna vo vzťahu k hmote a lieči akékoľvek choroby.

Teória Dr.Dispenza tvrdí, že zakaždým, keď prežívame akúkoľvek skúsenosť, tak aktivujeme obrovské množstvo neurónov v našom mozgu, ktoré následne vplývajú na náš fyzický stav.

Quiz+2+imagePráve fenomenálna sila vedomia, vďaka schopnosti koncentrácie, vytvára takzvané synaptické spojenia, čiže spojenia medzi mozgovými neurónmi. Opakované skúsenosti (situácie, myšlienky, pocity) vytvárajú stabilné neurónové spojenia, nazývané tiež neurónové siete. Každá sieť je v podstate konkrétna spomienka, na základe ktorej naše telo v budúcnosti reaguje na podobné objekty, alebo situácie.

Podľa Dispenza je celá naša minulosť „zapísaná“ v neurónových sieťach, ktoré formujú to, ako vnímame a cítime svet ako celok aj jeho konkrétne jednotlivé objekty. Týmto spôsobom sa nám iba zdá, že naše reakcie sú spontánne. V skutočnosti je väčšina z nich naprogramovaná stabilnými neurónovými sieťami. Každý objekt (stimul) aktivuje tú alebo inú neurónovú sieť, ktorá následne spôsobuje určité chemické reakcie v organizme.

Tieto chemické reakcie spôsobujú, že jednáme a cítime určitým spôsobom – bežať alebo stáť na mieste, radovať sa alebo smútiť, byť vzrušený alebo apatický, atď. Všetky naše emocionálne reakcie sú výsledkom chemických procesov spôsobených založenými neurónovými sieťami, ktoré sa zakladajú na minulých skúsenostiach. Inými slovami, v 99 % prípadov my nevnímame realitu takú aká je, ale interpretujeme ju na základe hotových obrazov z minulosti.

Základné pravidlo neurofyziológie znie: nervy, ktoré sa používajú spoločne, sa spájajú. To znamená, že neurónové siete sa tvoria ako výsledok opakovania a upevnenia skúseností. Pokiaľ sa skúsenosť dlhú dobu neopakuje, tak sa neurónové siete rozpadávajú. Týmto spôsobom sa zvyk tvorí pravidelným „stláčaním“ tlačidla rovnakou neurónovou sieťou. Tak sa formujú automatické reakcie a podmienené reflexy – vy ste ešte nemali čas premýšľať a uvedomiť si čo sa deje a vaše telo už reaguje určitým spôsobom.

Náš charakter, zvyky, osobnosť, sú len súborom stabilných neurónových sietí, ktoré môžeme kedykoľvek oslabiť alebo posilniť vďaka vedomému vnímaniu skutočnosti. Svojou vedomou a selektívnou koncentráciou na to, čo chceme dosiahnuť, môžeme vytvárať nové neurónové siete.

Predtým sa vedci domnievali, že mozog je statický, ale výskumy ukazujú, že absolútne každá, aj najmenšia skúsenosť v ňom vytvára tisíce a milióny neurónových zmien, ktoré majú vplyv na organizmus ako celok. Vo svojej knihe „Evolúcia nášho mozgu, veda o zmenách nášho vedomia“ si Joe Dispenza kladie logickú otázku: pokiaľ my budeme pomocou nášho myslenia spôsobovať v organizme určité negatívne podmienky, nestane sa tento anomálny stav nakoniec normou?

Joe Dispenza vykonal špeciálny experiment pre potvrdenie možností nášho mozgu. Ľudia z jednej skupiny počas jednej hodiny každý deň stláčali pružný mechanizmus rovnakým prstom. Ľudia z druhej skupiny si iba predstavovali, že ho stláčajú. V dôsledku toho prsty prvej skupiny sa posilnili o 30 % a prsty druhej skupiny o 22 %. Takýto účinok čisto mentálneho cvičenia na fyzické parametre je výsledkom neurónových sietí.

Joe Dispenza dokázal, že pre neuróny a mozog nie je žiadny rozdiel medzi reálnou fyzickou a duševnou skúsenosťou. To znamená, ak budeme venovať pozornosť negatívnym myšlienkam, náš mozog ich bude vnímať ako realitu a spôsobí zodpovedajúce zmeny v organizme. Napríklad choroby, strach, depresiu, agresiu, atď.

Preložil: OZ Biosféra
Zdroj: www.biosferaklub.info