Hovorte čo cítite!!

Dôvod prečo je dnes toľko neúprimných vzťahov, ,,akože" priateľstiev a umelo udržiavaných manželstiev bez porozumenia, je pravdepodobne veľmi primitívny a priehľadný.

Je ním skutočnosť, že nehovoríme to čo cítime a už vôbec nehovoríme pravdu.. Hráme rôzne hlúpe hry a skúšame zákuistné ťahy. Hráme sa na telepatov a vysielame signály, ktorým nikto neporozumie. Mlčíme, keď treba hovoriť, a keď sa nám chce plakať, prehltneme horkú slzu spolu s dúškom kávy pomáhajúcej proti únavnému životu.

Myslíme si, že byť šťastný znamená naučiť sa mlčať a pre ,,dobro veci" hovoriť vždy taktne a len to čo sa smie. Naše pocity minimalizujeme do konfortnej veľkosti, vhodnej pre svet, ktorý chce počuť iba polovicu vety... Druhú časť a bodku dáme až za tragickým vyvrcholením nášho premlčaného divadla.

Bodky nemá nikto rád, hoci koniec je len novým začiatkom.

Hovoriť čo cítiš, proste musíš...

Píšem to aj Tebe, čo to teraz čítaš a rozmýšľaš nad tým, koľko právd a slov držíš v zajatí, aby nikdy nezmenili to, čomu hovoríš ŽIVOT.

Máš strach?

Strach povedať, že sa necítiš dobre? Že si sklamaná? Unavená, alebo unavený? Strach, že ak niekomu povieš, čo ťa trápi, nebudeš už tou super-ženou, ktorá všetko zvládne sama?

Bojíš sa vyznať lásku, alebo hovoriť o tom, čo sa Ti nepáči a postaviť sa sama za seba?

Nevieš ako vyjadriť to, čo práve prebieha Tvojou mysľou, to čo ťa tlačí v žalúdku, alebo rozochvieva Tvoje telo?

Chcem Ti teda povedať- NEMAJ STRACH!

Strach prezentovať naše pocity a byť skutočná nás môže stáť aj život.

Nechcem tým povedať, že ak budeme ticho, tak umrieme..... Ale môžeme prežiť dlhý život plný lživého šťastia a umrieť bez poznania toho skutočného.

Premárniť mladosť, zrelosť aj jeseň nášho života neúprimnými vzťahmi, bez blízkosti a poznania naozajstného zázraku spolusúznenia?

Len povedzte... Čo je krajšie ako láska v ktorej môžete tomu druhému povedať čokoľvek a v odraze jeho očí vždy uvidíte porozumenie.? Čo je lepšie než priateľstvo, v ktorom rozhovory nikdy nekončia a vždy dávajú zmysel? Stretnutia s ľuďmi, ktoré sú naplnené, pretože nie sú stratou času ale hlbokou motlidbou ľudských duší, ktoré vedia čo povedať?

,, Prečo sa mi zdáš smutná?" Pýta sa priateľka, a Vy odpoviete, že ste len unavená....

Povedali by ste niečo také skutočnej priateľke? Alebo by ste sa vyplakali a zdôverili sa jej s trápením, či s nekľudom v duši? Dali by ste jej možnosť Vás objať a poradiť? Byť Vám blízko?

Uvedomte si, že to čo robí naše vzťahy povrchnými je naša vlastná neúprimnosť... Voči sebe aj svetu!

Ale ako to dokázať, keď sa tak veľmi bojíme straty?

Ako povedať niekomu že nás štve a nebáť sa že buchne dverami?

Vyznať lásku a nemať strach, že nás odmietne?

Čo urobiť so šťastím a so smútkom? S kým sa oň podeliť?

Povedzme čo cítime, čo si myslíme, to čo nás teší aj trápi- pretože život je krátky a raz ráno sa môžeme prebudiť sami a už nebude komu povedať:

Milujem Ťa, a ďakujem že tu si.....

Mám svetabôľ a potrebujem podržať v náručí....

Som naštvaná a a chcem aby si to vedel/a!

Potrebujem byť chvíľu sama a premýšľať!

CHýbaš mi!

Potrebujem Tvoju blízkosť!

Ďakujem!

Prosím Ťa.......!

Odpusť mi.....

Všetko čo chcete niekomu povedať, všetko to čo cítite, alebo potrebujete vyriešiť vo verbálnom prevedení...- POVEDZTE, PRECÍŤTE, UROBTE.....

Poznáte príslovie- ,, Hovoriť je striebro, no mlčať je zlato"??? Ale kto povedal, že zlato je cennejší kov než striebro? Vedeli ste že striebro má liečivé účinky?

Tak isto aj slová a vyjadrené myšlienky, pocity majú cenu lieku pre našu dušu.....

Veľa sily a odvahy želám všetkým skutočným ženám!!!!

Zdroj: www.svetkuzelnychzien.sk